Výchova šteniatka: prvé tri mesiace

Aktualizované 26. októbra 2026 · čítanie 8 minút

Šteňa si zvyčajne privezieš domov vo veku ôsmich až desiatich týždňov. Nasledujúce tri mesiace sú pre výchovu najdôležitejšie: šteňa nasáva nové skúsenosti ako špongia a to, čo sa naučí teraz, si ponesie celý život. Nemusíš z neho hneď mať poslušného psa. Stačí položiť základy: čistotnosť, pokojné zoznámenie so svetom, ohľaduplné zaobchádzanie so zubami a pár prvých povelov. Tu je prehľad, na čo sa zamerať a v akom poradí.

Skôr než začneš: krátke lekcie a veľa pochvaly

Šteňa sa dokáže sústrediť len pár minút. Naplánuj preto niekoľko krátkych tréningov denne, pokojne po tri až päť minút, a vždy skonči skôr, než ho to prestane baviť. Za správne správanie ho hneď odmeň maškrtou, hlasom alebo hrou. Tresty, krik a ťahanie za kožu na krku nefungujú: šteňa sa začne len báť a prestane ti dôverovať.

1. mesiac doma (8 až 12 týždňov): istota a čistotnosť

Prvé týždne sú hlavne o tom, aby si šteňa zvyklo na nový domov, na teba a na denný rytmus. Pevný režim kŕmenia, spánku a venčenia mu dáva pocit bezpečia. Počítaj s tým, že šteňa prespí 18 až 20 hodín denne, a nechaj ho spať. Uťahané šteňa hryzie, kňučí a horšie sa učí. Viac o prvých dňoch nájdeš v článku prvý deň so šteniatkom doma.

Čistotnosť: vezmi šteňa von hneď po zobudení, po jedle, po hre a inak zhruba každú hodinu až dve. Orientačne platí, že šteňa vydrží bez cikania toľko hodín, koľko má mesiacov, plus jednu. Keď sa vycikia vonku, hneď ho pochváľ. Nehodu doma bez slova uprac, ideálne enzymatickým čistiacim prostriedkom, ktorý odstráni aj pach. Strkanie ňufáka do mláčky nepomáha.

Meno: povedz meno, a keď sa šteňa otočí, odmeň ho. Pár opakovaní denne a meno preň bude znamenať „pozri sa na mňa, príde niečo dobré“.

Socializácia: okno, ktoré sa zatvára

Približne do 14. až 16. týždňa veku je šteňa najotvorenejšie novým veciam. Čo v tomto období spozná v pokoji, to neskôr berie ako normálne. Ukáž mu preto čo najviac podnetov: rôznych ľudí (deti, ľudí v klobúku alebo s paličkou), pokojných zaočkovaných psov, auto, električku, vysávač, schody, rôzne povrchy aj návštevu u veterinára len tak na pohladkanie. Kvalita je dôležitejšia než množstvo. Keď sa šteňa bojí, ustúp do vzdialenosti, kde je pokojné, a do ničoho ho nenúť. Kým nebude úplne zaočkované, vyberaj bezpečné miesta a dohodni sa s veterinárom, kedy môže začať chodiť do kurzu pre šteňatá. Kurz stojí orientačne 50 až 120 € a začiatočníkom sa oplatí.

Hryzenie: ako jemne má hrýzť

Šteňatá hryzú všetko, aj ruky. Je to normálne a zároveň príležitosť naučiť ich, že ľudská koža je citlivá. Keď šteňa hryzne silnejšie, hru na chvíľu preruš, ruky stiahni a ponúkni mu hračku. Ak je rozbláznené a nedá sa zastaviť, býva to únava: daj ho v pokoji spať. Pomáhajú hryzadlá a gumová hračka plná maškŕt, z ktorej si musí jedlo vydolovať. Okolo 4. až 6. mesiaca sa menia zuby a potreba hrýzť ešte vzrastie.

2. mesiac doma (12 až 16 týždňov): prvé povely

Teraz je čas na základné povely: „ku mne“, „sadni“, „ľahni“ a „pusti“. Najdôležitejšie je privolanie. Trénuj ho doma a na záhrade, kde šteňa nemá veľa rozptýlenia, a za každý príchod ho štedro odmeň. Nikdy ho nevolaj k sebe kvôli niečomu nepríjemnému. Podrobný postup nájdeš v článku ako naučiť psa základné povely.

Zároveň začni s obojkom alebo postrojom a vôdzkou. Najskôr doma na pár minút, potom na krátkych prechádzkach. Návod nájdeš v článku ako naučiť psa chodiť na vôdzke.

3. mesiac doma (16 až 20 týždňov): samota a trpezlivosť

Šteňa už zvládne viac, ale prichádza aj prvé skúšanie hraníc. Upevňuj, čo vie, a pridávaj sebaovládanie: počkať pri miske, kým mu dovolíš jesť, alebo počkať pri dverách, kým vyjdete von. Postupne ho uč zostať krátko samo, najprv sekundy, potom minúty. Návod krok za krokom je v článku ako naučiť psa zostať sám doma.

Pozor na preťažovanie. Kosti a kĺby šteňaťa ešte rastú, preto dlhé behy, skákanie a beh pri bicykli nechaj na neskôr. Ako orientačné pravidlo sa uvádza asi päť minút súvislej prechádzky na každý mesiac veku, dvakrát denne. Voľná hra a ňuchanie sa do toho nepočítajú.

Najčastejšie chyby

• Priveľa voľnosti hneď od začiatku: šteňa, ktoré sa smie po byte pohybovať bez dozoru, sa naučí cikať za gaučom a obhrýzať topánky.
• Málo spánku: rozbláznené šteňa, ktoré hryzie, väčšinou potrebuje spať, nie ďalšiu zábavu.
• Socializácia nasilu: vziať bojazlivé šteňa do davu alebo ho nechať obťažovať cudzím psom narobí viac škody ako úžitku.
• Nejednotné pravidlá v rodine: keď jeden člen rodiny púšťa šteňa na gauč a druhý nie, šteňa nemá šancu sa v tom vyznať.

Každé plemeno sa učí trochu inak

Labradorský retríver sa pre maškrtu pretrhne, ale do dvoch rokov býva živý a rád hryzie. Border kólia sa učí bleskovo, a keď jej nedáš prácu pre hlavu, nájde si ju sama. Bígl ide za ňufákom, takže privolanie u neho chce viac trpezlivosti a dlhšiu vôdzku. Aké náročné je ktoré plemeno, porovnáš v slovníku psích plemien.